Ako sa oslavuje Veľká noc teraz a kedysi? Zvyky, o ktorých ste ešte nepočuli

Na to, ako sa oslavuje Veľká noc na Slovensku v súčasnosti vplývajú rôzne tradície a zvyklosti, ktoré sa rokmi menili. Veľká noc je kresťanský sviatok, kedy si pripomíname a oslavujeme zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Niektoré zvyky sa však viažu až na predkresťanské obdobie. K Veľkej noci okrem tradičnej šibačky a oblievačky jednoznačne patria misy a podnosy plné lahodného jedla a koláčov. Kedysi však nebola úplne taká, ako ju poznáme dnes. Objavte s nami záhadné zvyky, ktoré k Veľkej noci patrili a možno ste o nich ešte nikdy nepočuli. Zároveň preskúmame aj korene tradícií, ktoré sa v určitej podobe preniesli až do súčasnosti.

Ako sa oslavovala Veľká noc na Slovensku a aké zvyky mali ľudia kedysi? 

Jedlo, ktorým sa oslavovala Veľká noc na Slovensku kedysi 

Tak ako dnes, aj kedysi dávno boli veľkonočné sviatky ukončením pôstu. Najprv však bolo treba prečkať posledné dni, kedy sa pôst zavŕšil. Už v dávnych časoch patril Zelený štvrtok jedlám, akými sú špenát, medvedí cesnak, púpava a rôzne bylinky. Nasledujúci deň sa dodržiaval prísny pôst, kedy v niektorých končinách konzumovali ľudia iba chlieb a vodu. Biela sobota patrila najmä príprave jedál na hostinu spojenú s ukončením pôstu, ktorá ich čaká v ďalšom dni. Medzi najtradičnejšie veľkonočné jedlá patrilo uvarené vajíčko. Zvykom bolo rozkrojiť ho na toľko častí, aby každý člen rodiny mohol zjesť tú svoju, čo ich malo držať spolu a v zdraví po celý rok. Ďalším typickým pokrmom na Veľkú noc bol dusený alebo pečený baránok, ktorý bol v chudobnejších rodinách nahradený kozliatkom. Vo veľkom množstve sa jedlo vyúdené mäso a vaječné pokrmy, napríklad typická veľkonočná vaječná hrudka. Ženy napiekli kysnuté koláče, štrúdle, bábovky a najmä na západnom Slovensku sa piekol veľkonočný zdobený koláč nazývaný mrváň alebo radostník.

Zvyky, ktoré patrili k veľkonočným sviatkom 

Biela sobota sa považovala za šťastný a očistný deň. V kostoloch sa rozozneli zvony, ktoré boli niekoľko dní zviazané, ľudia sa ráno kúpali a umývali v potoku, aby sa zbavili starých chorôb. Na statkoch a poliach sa zase venovali zvykom zameraným na plodnosť dobytka a úrody. Zaujímavou tradíciou bolo trasenie ovocnými stromami, či mastenie pluhov pre zabránenie rastu buriny. V nedeľné ráno naplnili ženy svoje košíky chlebom, slaninou, vajcami, pálenkou a vínom. Následne si nechali v kostole obsah košíka posvätiť. Táto tradícia bola typická najmä na východe Slovenska a v niektorých rodinách sa dodržuje dodnes. Jedlo sa potom konzumovalo počas nedeľného hodovania a príprav na pondelkovú šibačku.

Veľkonočná šibačka mala svoje pravidlá 

Aj keď patrí Veľká noc k najväčším kresťanským sviatkom, šibanie na Veľkonočný pondelok bola odjakživa skôr ľudovým zvykom. Samotná šibačka a oblievačka má tradíciu viac ako 2000 rokov. Kedysi mala svoje pravidlá a bol to zvyk, ktorý patril iba slobodným chlapcom a dievčatám. Deti ani ženatí muži nešibali a takisto nikto nevyšibal ani vydatú ženu. Šibalo sa skoro ráno za tmy, pričom použitie korbáča malo svoj postup a považovalo sa za symbol plodnosti. Mládenci sa najprv dotkli pleteným korbáčom nôh dievčiny, aby bola rýchla a šikovná, potom bokov, aby rodila zdravé a krásne deti a nakoniec jej rúk, aby bola pracovitá. Oblievačka mala podobný význam, kedy vodou z potoka oblievali chlapci slobodné dievčatá, aby boli zdravé, vrtké a plodné. Dievčatá potom mládencov odmenili ručne maľovaným vyfúknutým vajíčkom, tzv. kraslicou a na korbáč im uviazali stužku. Kraslice mohli dievčatá využiť aj na preukázanie priazne vybranému mládencovi. Na vajíčka nazývané písanky napísali vyznanie a takúto kraslicu venovali tomu chlapcovi, ktorý sa im páčil. 

Záhadné veľkonočné zvyky spojené s nadprirodzenými silami 

Možno by ste tomu neverili, no kedysi sa spájal veľkonočný týždeň aj s nadprirodzenými silami. Ľudia verili, že počas veľkonočného týždňa sa musia pred nimi chrániť, nakoľko práve vtedy majú tieto sily veľmi veľkú moc. Práve z tohto vychádzajú azda najzvláštnejšie veľkonočné zvyky, ktoré sa praktizovali v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok. Na ochranu pred strigami a ich čarovaním ľudia šibali dobytok posvätenými vŕbovými prútmi, keďže strigy ich mali oberať o mlieko. Ďalšou formou ochrany zvierat bolo natieranie stajní cesnakom a uväzovanie červených stužiek do hrivy a na rohy hospodárskych zvierat. Pred zlými duchmi a strigami sa bránili aj vytváraním hluku pomocou ručne vyrobených rapkáčov. Verili totiž, že nadprirodzené bytosti sa hluku boja.  

Oslava Veľkej noci na Slovensku má dnes zmenenú podobu 

Lahôdky, ktoré sa spájajú s oslavou Veľkej noci v súčasnosti 

V dnešnej dobe už dodržiavanie pôstu pred Veľkou nocou nie je často vídané. Zachovalo sa najmä v kresťanských rodinách na strednom a východnom Slovensku. Tradícia zelených jedál na Zelený štvrtok sa však dodržuje v mnohých končinách. Veľká noc je taktiež stále spájaná s množstvom typických veľkonočných pokrmov. Symbolom sa stal koláč z piškótového cesta upečený vo forme barančeka, ktorý nahradil pečeného baránka. Takisto ako kedysi, aj dnes sa na stoloch plných dobrôt počas veľkej noci nachádzajú najmä jedlá pripravené z vajec, rôzne údené pochutiny a mnoho zákuskov a koláčov.   

Tradície, akými sa oslavuje Veľká noc na Slovensku dnes 

To, ako sa oslavuje Veľká noc na Slovensku, sa plynutím času zmenilo. Mnoho tradícií zaniklo najmä z dôvodu zmeny spôsobu života, akým žijeme. Najviac zvykov zostalo pochopiteľne zachovaných v tradičných kresťanských rodinách, nakoľko má pre kresťanov Veľká noc hlboký význam. Niektoré zvyklosti spomenuté vyššie sú stále súčasťou Veľkej noci, a to najmä na dedinách. Najviac zachovanou tradíciou okrem typických veľkonočných pokrmov, aj keď v pozmenenej podobe, je šibačka a oblievačka. Postupom času to, či je žena slobodná prestalo hrať úlohu a začali sa šibať aj vydaté ženy a deti. Šibačka a poriadna oblievačka im totiž má dodať krásu a zdravie. Takisto začali chodiť šibať aj ženatí muži, ktorí v súčasnej dobe namiesto vody mnohokrát používajú voňavky. Šibačka je, najmä na západnom Slovensku a v mestách, už viac menej záležitosťou rodiny a blízkeho okruhu známych, kde namiesto maľovaných vajíčok dostávajú chlapci ako výslužku cukrovinky. Začiatkom 20. storočia sa k odmene za šibačku začalo pridávať aj zopár drobných mincí, čo je zvykom dodnes. Stále sa však nájdu aj také oblasti, kde sa veľkonočné tradície dodržiavajú, chlapci si pletú vlastný korbáč a dievčatá maľujú farbami alebo tušom na vyfúknuté vajíčka.  

Medzi tým, ako sa oslavuje Veľká noc na Slovensku teraz a ako to bolo kedysi, je mnoho rozdielov. Ako vidíte, väčšina dávnych tradícií postupne zanikla, čo je spôsobené aj dobou, ktorú žijeme. Mnohí ľudia považujú týchto pár dní oddychu spojených so šibačkou a hodovaním okrem veľkého kresťanského sviatku aj za sviatky jari, ktoré nám prinášajú príjemné jarné počasie. Niektoré zvyklosti však zostali zanechané a aj keď nadobudli trochu iný význam, podstatné je hlavne to, že tradícia Veľkej noci nezanikla úplne. 

Minimálne v mnohých slovenských kuchyniach, kde to celkom určite aj tento rok bude rozvoniavať tradičnými veľkonočnými pochúťkami a koláčmi. Ak si neviete vybrať, čo upiecť tento rok, super tipy nájdete v našom článku so sladkými veľkonočnými receptami.

foto:Pixabay