Je režim pre školáka dôležitý alebo nie? Ako by mal vyzerať?

Režim. U niekoho vyvoláva toto slovo istotu a pevnú pôdu pod nohami, pretože presne vie, ako budú veci nasledovať. U iného zimomriavky a možno i menšiu vlnu odporu. Voľnosť, spontánnosť a rozhodovanie sa podľa aktuálnych potrieb či nálad si nachádza stále viac zástancov. Niet sa čomu čudovať. Do našich zemepisných šírok prenikajú rôzne svetonázory a metódy, ktoré hlásajú tak trochu iný spôsob života, než na aký sme boli v postkomunistickom režime (aha, aj tu ho máme) zvyknutí. Ako je však s deťmi a ich výchovou? Potrebujú deti režim? 

Ak vás táto téma zaujíma, prípadne možno riešite práve niečo podobné aj vy sami, so svojimi deťmi, čítajte ďalej. V tomto článku sa dozviete ako sa postaviť k dileme režim dieťaťa verzus alternatívny prístup a dokonca aj to, ako by mal taký režim dieťaťa na prvom stupni základnej školy vyzerať. 

Dôležitosť režimu pre deti. Kde je pravda?

Tak, ako v takmer všetkých dôležitých otázkach ohľadom výchovy detí, aj v tejto existuje v spoločnosti rozporuplná diskusia. Začína sa v podstate už hneď po narodení. Najmä v súvislosti so spánkom a spánkovým režimom dieťaťa. Kým základné potreby u novorodencov sú pre odborníkov aj rodičov zväčša jasné, s pribúdajúcim vekom sa názory začínajú rôzniť a to najmä v zlomovom obdobi počas prvých školských rokov.

Prečo deti potrebujú režim? 

Veľmi známym príkladom v problematike detského spánkového režimu je americký pediater Marc Weissbluth, ktorý na svojej stránke radí rodičom novorodencov a batoliat, ako objaviť a udržať optimálny režim spánku pre ich deti. Podobný názor zastáva aj detský doktor Craig Canepari, špecializujúci sa na detský spánok. Ten však ide o krok ďalej, keď tvrdí, že deti potrebujú nielen pravidelný spánkový režim, ale aj celkovú dennú konzistentnosť. Čo to znamená? Podľa uznávaného pediatra z Yale Medicine potrebujú deti predvídať, čo ich počas dňa čaká a to vrátane jedla, hier alebo akýchkoľvek iných aktivít.

Otázka však znie – prečo?

Na pomoc s odbornou odpoveďou prichádza uznávaná odborníčka na detské zdravie a výživu z University of Colorado, Jill Kaar. Podľa nej je pravidelný režim (vrátane spánku), ale taktiež vyvážená strava a fyzická aktivita základnou stavebnou bunkou zdravého dieťaťa. Ak deti dokážu objaviť vo svojom každodennom režime konzistentnosť, dokážu sa lepšie sústrediť a nakladať s energiou počas dňa. Odborníci na tejto strane rieky idú ešte ďalej. Režim podľa nich eliminuje aj čoraz častejšie zdravotné problémy u detí, ako sú napríklad obezita, zvýšený krvný tlak a celková obranyschopnosť organizmu.

Aby sme to však zhrnuli, podľa týchto a mnohých iných odborníkov je režim dieťaťa dôležitý pre ich:

• fyzický vývoj,

• psychický vývoj,

• pamäť a učenie sa (kognitívne funkcie),

• vyvážené návyky,

• sociálnu inklúziu a spoluprácu,

• a prevenciu pred zdravotnými komplikáciami. 

Tak teda ako, stále máte dojem, že je jedno, kedy vaše dieťa pôjde večer spať? ????

Ako by mal vyzerať režim pre školáka na prvom stupni? 

Začiatok dňa a dopoludnie 

Pravidelné prebúdzanie sa v rovnakom čase, vyvážené raňajky a svedomitá osobná hygiena sú tým správnym začiatkom dňa každého malého školáka. Nasleduje čas vyhradený na edukáciu. V rámci neho sú optimálne prestriedané aktivity, kde sa vyžaduje sústredenie, s tými, ktoré sa viažu na kreativitu a zábavu a v neposlednom rade veľmi dôležitú fyzickú aktivitu. Súčasťou tohto by mal byť aj zdravý snack na doplnenie energie, ako napríklad ovocie.

DEMRO TIP: Máte doma ešte len čerstvého prváčika a okrem toho, ako nastaviť optimálne jeho režim, riešite aj dilemu, čo všetko mu do školy zabezpečiť? V našom blogu nájdete aj článok s overenými tipmi, ako vybrať tú najlepšiu školskú tašku pre prváka. 

Obed a popoludnie 

Po obede, vyváženom v rámci všetkých podstatných živín (proteínov, zeleniny a zdravých tukov), nasleduje popoludňajšia rutina. V nej by dieťa malo nájsť priestor na zábavu a rozvoj svojich voľnočasových aktivít, vhodne popretkávaný s prípravou školských pomôcok a domácimi úlohami, ku ktorým ho dokážete efektívne motivovať. Na prestriedanie tu máme celú paletu možností pomoci v domácnosti a opäť činnosťou, ktorá rozhýbe jeho kosti a svaly.

V čase, kedy sa obvykle doma schádza celá rodina vzniká veľmi podstatná sociálna interakcia medzi členmi domácnosti. Rozprávanie sa, zdieľanie zážitkov alebo spoločná hra upevnia puto medzi jednotivými členmi a dávajú dieťaťu pocit bezpečného a harmonického domova, ktorého je významnou súčasťou. Nasleduje večera ľahšieho typu, ktorá zasýti ale nezaťaží.

Večer 

Poslednou časťou dňa je príprava na spánok, ktorej predchádza osobná hygiena a predspánková rutina, ktorú si spoločne s dieťaťom môžete vytvoriť. Príkladom je spoločné čítanie niektorej z obľúbených detských kníh alebo počúvanie hudby či rozprávky. Zdravý spánok by mal u tejto vekovej kategórii trvať 9 – 12 hodín. Podľa výskumu z roku 2022 dokonca deťom skoršie ukladanie na spánok prospieva a predlžuje ho o 47 minút. 

A čo ak deti režim nepotrebujú? 

A teraz, druhá strana mince. Oportunisti, ktorí argumentujú tým, že príliš prísny režim jednoducho naštrbuje budujúcu sa detskú autonómiu a schopnosť sebaregulácie. Deti len robia to, čo im nariadené bez toho, aby dokázali sami rozoznať a naučiť sa, čo ich telo potrebuje. Podľa zástancov alternatívnejších metód deti len na základe slobodného rozhodovania podporujú svoju kreativitu a nezávislosť. Samostatní jedinci sa tak dokážu lepšie adaptovať na nečakané zmeny a situácie. V tomto smere sa našli i tí, podľa ktorých je detstvo obdobím slobody a každé jednodieťa má svoje individuálne potreby, ktorým treba načúvať a prispôsobiť sa im. Univerzálny režim a argumenty typu lebo sa to tak má, im jednoducho nevoňajú. 

Aký je ten správny recept na úspech zdravého a vyrovaného dieťaťa podľa týchto názorov?

• Autonómia a rozhodovanie o svojich aktivitách podľa seba,
• učenie sa z reálnych situácií,
• vlastné tempo,
• prvoradé individuálne záujmy,
• sledovanie signálov pre potreby spánku, jedla, hry a podobne a ich riešenie v danej chvíli,
• prispôsobenie aktivít rodičov k aktuálnym potrebám dieťaťa.

Existuje zlatá stredná cesta?

V rozprave, či deti vo veku 6 – 10 rokov režim potrebujú alebo nie, nie sú len dve misky protiváh. Ako to už obvykle pri dvoch prtichodných názoroch býva, je tu aj takzvaná zlatá stredná cesta. Taká, ktorá je po zvážení všetkých vyššie uvedených argumentov a benefitov z jednej aj druhej strany, možno sympatická aj vám. Napokon, žiaden z rodičov nechce zo svojho dieťaťa vychovať naprogramovyný stroj alebo kôpku nešťastia, ktorá sa nedokáže samostatne rozhodnúť. No naopak, ani dezoláta, ktorý hľadí len na svoje aktuálne potreby.

Takou malou ukážkou je teória, ktorú si razí klinická psychologička Laura Markham, autorka knihy Aha! Rodičovství. O čom je? O hľadaní spojenia medzi pevnou štruktúrou a režimom a taktiež flexibilitou v rámci neho. Jej veľmi sympatickým tajným receptom, ako na to, je komunikácia medzi rodičom a dieťaťom a vzájomné emočné prepojenie. Druhým uznávaným odborníkom s podobným pohľadom na celú problematiku je neuropsychiater Daniel J. Siegel., autor bestselleru Rozvíjejte naplno mozek svého dítěte (preloženého do 12 jazykov) a zástanca prístupu, ktorý sa snaží kombinovať pevné hranice s pochopením a emocionálnou podporou. 

Podčiarknuté – zrátané, to, akým smerom sa rodič vyberie, závisí od jeho individuálneho pohľadu a názoru. Napokon, ako vidíte, nič nemusí byť len čiernobiele. Veríme, že vás tento článok inšpiruje niekoľkými argumentami a pomôže vám dilemu ohľadom detského režimu vyriešiť. Či už sa rozhodnete pre klasickú školu a konzistentný režim alebo alternatívny prístup a napríklad homeschooling, nezabúdajte, že všetky potrebné pomôcky pre štúdium nájdete na www.demro.sk.

foto:pixabay.com