Šibačka našich dedkov mala svoje čaro. Zaspomínajte si na voňavky alebo odkazy na vajíčku

O tom, že Veľká noc patrí k najvýznamnejším sviatkom kresťanstva, niet pochýb. Tradície, ktoré sa k nej viažu, však prešli už mnohými obmenami. Niektoré ovplyvnilo samo náboženstvo, niektoré politický režim a iné ostali po stáročia zachované v aspoň približnej podobe až dodnes. 

Spomeniete si ešte na závan voňavky, ktorou vás oblieval dedko alebo máte doma jednu z ručne maľovaných kraslíc od babičky? Oživte si dávne i nedávne veľkonočné zvyky spolu s nami. 

Prút vystriedal vŕbový korbáč a vodu z potoka nahradila voňavka. Ako bude vyzerať šibačka o niekoľko rokov?

Zachovávanie tradícií má obrovský význam. Dáva každému z nás pocit, že sme súčasťou určitého spoločenstva ľudí s minulosťou a zvykmi, ktoré nás formujú. Tie veľkonočné nie sú výnimkou. Ako sa vedro vody premenilo na tradičnú voňavku a kam sa tá voňavka vytratila dnes? Vydajte sa s nami po stopách šibačky, akú poznali ešte naši predkovia.

Šibaniu prútikom a vedru vody z rieky sa kedysi dievčatá tešili. Byť nevyšibaná znamenalo dokonca hanbu

Hoci tomu dnes ťažko uveriť, keď prišiel slobodný junák vyšibať slobodnú devu prútikom, vítala ho s otvorenou náručou. Skôr, než sa tieto tradície začlenili k náboženským zvyklostiam, bola šibačka súčasťou rituálov plodnosti, ktoré sa odohrávali v jarnom období. 

Celá procesia začínala ešte v noci a končila východom slnka. Chlapec priložil prútik na tri symbolické miesta – nohy, boky a ruky. S najlepším úmyslom a prianím, aby bolo dievča šikovné a vrtké (nohy) pri práci, aby bolo plodné (boky) a napokon i pracovité (ruky). To boli totiž tie správne hodnoty, o ktoré sa každá mladá žena v tom období usilovala. Alternatívou k prútiku bola ľadová voda z potoka (obľúbená najmä na východe Slovenska), ktorá bola z tečúceho prameňa, aby dožičila dievčine vrtkosť, plodnosť a šikovnosť.  

Veľkonočná šibačka bola príležitosťou, ako prejaviť svoje city

Keď sa šibačka stala súčasťou kresťanských zvykov, niektoré prenesené symboly zapadli do celku ako skladačka. Príkladom je pletenie korbáčov na znak bičovania Ježiša Krista. 

Pridal sa k nej navyše akýsi rituál zasľubovania sa medzi dvoma mladými ľuďmi. Hoci slobodní chlapci šibali v skupinkách, prvou obeťou mala byť vždy slobodná dievčina, do ktorej sa mladík zahľadel. Navštívil ju sám. A ona mu z vďaky za žičlivé vyšibanie dala nielen stužku na korbáč (čím viac stužiek chlapec mal, tým bol populárnejší), ale i vajíčko. 

Samozrejme, ručne maľované. Zaujíma vás technika? Nuž, veľký výber vtedy nebol, prvé kraslice boli zafarbené cibuľovými šupkami, trávovým výluhom alebo cviklou. Neskôr sa pridalo napríklad batikovanie voskom. To najpodstatnejšie však bolo, že ten vyvolený dostal špeciálne vajíčko s odkazom, takzvanú písanku. Keď už si vzájomné sympatie mladý pár na Veľkú noc prejavil, všetko potvrdilo stavanie mája na dvore budúcej nevesty. 

Prichádzajú prvé peniaze za šibačku a legendárne voňavky. Veľkú noc vystriedali Sviatky jari

V minulom storočí nastal v ponímaní veľkonočných sviatkov zlom. Predchádzalo mu presídlenie veľkej časti obyvateľstva do miest a neskôr zmena politického režimu. Prvé drobné mince si vyšibali najmä deti z chudobnejších pomerov ešte v dobe, kedy mnohé dievčatá skončili v potoku či obliate kýblom ľadovej vody. 

Pomaly sa k nim začali pridávať aj vydaté či staršie ženy, ktoré si tiež chceli dožičiť zdravia a krásy. Zadaní i starší páni im na oplátku nedarovali nič zadarmo a pripojili sa tak k mladým šibačom. Veľký zlom nastal príchodom socialistického režimu, ktorý deformoval kresťanské sviatky opäť smerom k tým pohanským a nazval ich dokonca Sviatky jari. V tom čase už nepohodlnú ľadovú vodu dávno nahrádzali ikonické voňavky a kraslice obľúbené čokoládové vajíčka či iné sladkosti pre menších šibačov. 

Šibačka dnes je obrazom konzumnej doby. Je len na nás, aby sme nezabudli na tradície, ktoré si naši predkovia kedysi ctili

Zub času nahlodal i zvyky okolo Veľkej noci. Hoci sa k nim viaže naozaj dlhá história, ktorá začína niekoľko mesiacov skôr pôstnym obdobím, dnes si mnohí vybavia len povestnú pondelkovú “šibačku”. S rozprašovačom na vodu v ruke a s očakávaním finančného prilepšenia si ostalo zopár rytierov, ktorí možno ešte tento rok zaklopú na vaše dvere. Našťastie, stále existujú ľudové súbory, ktoré nám i našim deťom ukazujú krásu tradícií, ktoré zažívali ešte naši starí rodičia či dokonca ich rodičia. 

Malú retro šibačku si však môžete urobiť i vy doma. Žienkam nezabudnite dopriať riadnej dávky studenej vody, aby boli krásne po celý rok, korbáčom nevynechajte nohy, boky i ruky (samozrejme tak, aby ste im nespôsobili zranenie). A napokon ich môžete pofŕkať aj tradičnou voňavkou, ktorú nájdete v e-shope i dnes. Priblížiť si takto Veľkú noc je napokon zábavným a príjemným rituálom pre celú rodinu. Tak smelo do toho!